pondelok, 3. augusta 2015

minipost: kaša z pohánkových vločiek

Ráno je pre mňa tou najkrajšou časťou dňa. Vstávam pomerne skoro, snažím sa naučiť na pravidelnú rannú jógu (a snažím sa to naučiť aj svoju Klárku, hoci ona býva ráno taká ospalá, že je to naozaj ťažké, a niekedy nemám to srdce ju zobudiť ani o minútku skôr než je nevyhnutné). Nerada sa ponáhľam a aj to je jedným z dôvodov, že si sama radšej privstanem a všetko pekne nachystám. Okrem toho, že milujem letné slnečné rána alebo tie, keď je všetko okolo ponorené do hmly, mám rada aj sivé rána, keď ticho prší alebo tmavé ranné nebo v zime...

Kým všetci spia, doma je ticho a ospalo, ja pripravujem raňajky a desiatu. Už od malička si pamätám, ako nám doma raňajky robila moja mama a doteraz si neviem predstaviť deň bez nich. Ráno potom hneď vonia inak :) Okrem toho, že robievam naše obľúbené klasiky, skúšam aj nové veci. Tak sme sa už dávno zaľúbili do ovsených vločiek na rôzne spôsoby a tentokrát som vyskúšala aj vločky pohánkové. Keď som ich použila prvýkrát, trošku som sa zľakla, pretože pre mňa majú zvláštnu vôňu, ale tá sa postupne zmení a naozaj sú veľmi chutné.



sobota, 1. augusta 2015

škoricovo-mandľové palacinky s banánmi (bezlaktózové)

Mám rada tie chvíle, keď je u nás Klárkina najmilšia sesternica (a s ňou aj tá moja). Stalo sa už tradíciou, že si vždy urobíme niečo sladké a vačšinou sa snažím vymyslieť čosi, čo bude zdravé aj veľmi, veľmi chutné, a keďže tá moja sesternica má laktózovú intoleranciu, tak aj bezlaktózové (aj keď z čisto zištných dôvodov by som nemusela, pretože sa občas stane, že kým dopečiem, nezostane mi :D ). Tieto palacinky sa veľmi vydarili a okrem toho, že sa po nich naozaj len zaprášilo, ešte sa nám doma do večera vznášala krásna škoricová vôňa. A mať škoricový domov? Hmmm... 


utorok, 28. júla 2015

kokosová zmrzlina - bezlaktózová (pre časopis F.O.O.D.)


Vymyslieť zmrzlinu pre letné dvojčíslo časopisu F.O.O.D.? Neváhala som ani chvíľočku :) A tak vznikla rýchla kokosová zmrzlina s jednoduchou bezlaktózovu variantou.



utorok, 21. júla 2015

špaldové špagety s cuketovými rezancami, šampiňónmi a parmezánom

Keby som si mohla vybrať zeleninu, ktorú mám najradšej zo všetkých, bola by to cuketa. Zbožňujem ju na všetky spôsoby - nasladko, naslano, zapekanú, dusenú, varenú, grilovanú, nakrájanú na kocky, rezance, kolieska... :)


sobota, 2. mája 2015

minipost: lososové kari s hráškom

Pod dlhšom čase sme opäť vyskúšali recept z časopisu, konkrétne z májového Apetit. Hoci "jedlé" časopisy veľmi rada listujem (chodia nám pravidelne tie, ktoré máme najradšej), a kochám sa obrázkami, nápadmi aj článkami, doma skôr vymýšľam vlastné recepty alebo pripravujem tie, ktoré máme všetci radi. Dnes ale trošku zmena a v pozmenenej verzii máme "krémové rybie kari". A je vynikajúce!


streda, 4. marca 2015

vafle alebo waffles na slano aj na sladko

Vafle alebo waffles na slano aj na sladko a hlavne...na raňajky! :) S Klárkinou krstnou mamou sme si po dlhom čase konečne zase naplánovali spoločný večer, spoločné spanie a hlavne, raňajky. Síce to bol skôr skorý obed, ale bolo to lenivé sobotné ráno a potom sme sa nevedeli dojesť :)


piatok, 13. februára 2015

srdiečka z lístkového cesta s malinami, medom a orechmi

Aj vám sa niekedy stane, že nemáte čas na to, čo máte tak radi? Ale aj v takých chvíľach sa dajú vymyslieť veci, ktoré čas prekabátia :) Napríklad sladko-kyslé srdiečka z lístkového cesta s medom a orieškami.


pondelok, 9. februára 2015

NA CESTU: mrkvovo-cvikľová polievka

Pamätám si na dobrotky, ktoré nám vždy chystala mamina na cesty na výlety. Chleba s rezňom a kyslou uhorkou, rožky s paštétou a zelenou paprikou... Poznáte to, však? Rada spomínam na tie chvíle, keď sme sa s bratom alebo so sesternicami v aute, vo vlaku alebo na lúke kdesi v Terchovej napchávali a s plnými  ústami robili opičky. Pri týchto spomienkach sa usmievam od ucha k uchu - ako dieťa som bola vždy megahladná (čo mi zostalo doteraz) a všetko mi chutilo (čo mi tiež zostalo doteraz) :) A aj dnes sa za maminým rezňom idem zblázniť! ;) 

Keď sme sa vybrali na výlet my, bolo treba okrem lyží, svetrov a rukavíc zabaliť tiež niečo pod zub. Vonku sneží, vzduch voňavý od mrazu a všetci chodia zababušení do šálov a čiapiek, deti vo farebných overaloch so sánkami a lopármi... Stromy v bielych kabátoch... A na zasnežených vetvičkách sa hojdajú sivosivé vrabce. Ja presne viem, prečo tak milujem zimu! 

A napriek tomu, že rezne mám veľmi, veľmi rada, do tohto bieleho počasia som sa rozhodla pripraviť nám "do cesty" niečo iné, niečo na zahriatie...