pondelok, 3. augusta 2015

minipost: kaša z pohánkových vločiek

Ráno je pre mňa tou najkrajšou časťou dňa. Vstávam pomerne skoro, snažím sa naučiť na pravidelnú rannú jógu (a snažím sa to naučiť aj svoju Klárku, hoci ona býva ráno taká ospalá, že je to naozaj ťažké, a niekedy nemám to srdce ju zobudiť ani o minútku skôr než je nevyhnutné). Nerada sa ponáhľam a aj to je jedným z dôvodov, že si sama radšej privstanem a všetko pekne nachystám. Okrem toho, že milujem letné slnečné rána alebo tie, keď je všetko okolo ponorené do hmly, mám rada aj sivé rána, keď ticho prší alebo tmavé ranné nebo v zime...

Kým všetci spia, doma je ticho a ospalo, ja pripravujem raňajky a desiatu. Už od malička si pamätám, ako nám doma raňajky robila moja mama a doteraz si neviem predstaviť deň bez nich. Ráno potom hneď vonia inak :) Okrem toho, že robievam naše obľúbené klasiky, skúšam aj nové veci. Tak sme sa už dávno zaľúbili do ovsených vločiek na rôzne spôsoby a tentokrát som vyskúšala aj vločky pohánkové. Keď som ich použila prvýkrát, trošku som sa zľakla, pretože pre mňa majú zvláštnu vôňu, ale tá sa postupne zmení a naozaj sú veľmi chutné.



sobota, 1. augusta 2015

škoricovo-mandľové palacinky s banánmi (bezlaktózové)

Mám rada tie chvíle, keď je u nás Klárkina najmilšia sesternica (a s ňou aj tá moja). Stalo sa už tradíciou, že si vždy urobíme niečo sladké a vačšinou sa snažím vymyslieť čosi, čo bude zdravé aj veľmi, veľmi chutné, a keďže tá moja sesternica má laktózovú intoleranciu, tak aj bezlaktózové (aj keď z čisto zištných dôvodov by som nemusela, pretože sa občas stane, že kým dopečiem, nezostane mi :D ). Tieto palacinky sa veľmi vydarili a okrem toho, že sa po nich naozaj len zaprášilo, ešte sa nám doma do večera vznášala krásna škoricová vôňa. A mať škoricový domov? Hmmm...